Plávanie  je športom pre každého jedinca – od najmladších po najstarších. Nenáročný pohyb vo vode a vlastnosti vodného prostredia nevyžadujú, aby človek disponoval výnimočnou telesnou pripravenosťou. Plávať môžu ľudia telesne dobre pripravení, ale i so slabšou kondíciu, ľudia rôznej telesnej hmotnosti, ľudia so získanými alebo vrodenými telesnými chybami, ale i mnohí po rôznych úrazoch. Vlastný plavecký pohyb a samotné vodné prostredie má silný vplyv na posilnenie zdravia, zvýšenie otužilost i celkovej telesnej zdatnosti. Samotný pobyt v prostredí nezvyklom pre človeka – vo vode charakteristickej svojimi špecifickými vlastnosťami pôsobí na človeka blahodárne a považuje sa za jedno z biologicky najúčinnejších športových aktivít a zaujíma i dôležité postavenie vrámci rekreačnej pohybovej činnosti človeka. Je dôležitým prostriedkom telesnej výchovy. Učiteľ v rámci plaveckej výučby môže veľmi účinne pôsobiť na svojich žiakov v zmysle výchovnom a vzdelávacom. Je to ideálna pohybová aktivita, ktorou možno kompenzovať pracovné zaťaženie dospelých. Osobitný význam má plávanie pre harmonický a správny vývoj detí.

Plávanie treba hodnotiť z niekoľkých hľadísk

• a) Zdravotné

• b) Výchovné

• c) Vzdelávacie

• d) Rekreačné

Ďalej si rozoberieme jedno z nich, konkrétne ten najdôležitejší a tým je zdravotný význam plávania pre ľudský organizmus.

 

    Zdravotný význam plávania

Všestrannosť:

Plávanie je jeden z najzdravších a najpríjemnejších športov. Zdravotné účinky plávania vyplývajú predovšetkým zo špecifických vlastností prostredia, v ktorom sa plávanie uskutočňuje, ako i z povahy celého pohybu. Na telo človeka ponorené do vody pôsobí vztlak vody. Vztlak vody a horizontálna poloha pri plávaní znižujú statickú zložku svalovej práce. Máloktorý šport tak všestranne rozvíja základné funkcie ľudského organizmu ako plávanie, ktoré priaznivo pôsobí na rozvoj srdcovo-cievneho a dýchacieho systému i nervového a pohybového aparátu.

Ortopedický aspekt:

Plávaním sa odstraňujú rôzne nedostatky a chyby v držaní tela. Deti, ktoré majú chrbticu pri sedení v škole väčšinou do značnej miery skrivenú, si ju pri plávaní napravia a uvoľnia. Veľmi častým je výskyt plochých nôh našich detí. Svalstvo končatín sa pri plávaní rytmicky pohybuje, a preto lekári – ortopédi – odporúčajú plávanie pri nedostatkoch a chybách v držaní tela i pri plochých nohách plávanie, najmä spôsobom kraul a znak.

Otužovanie:

Deti sa vo vode otužujú, čo má veľký význam osobitne pre detský organizmus. Tým, že sa deti stávajú otužilejšími, zvyšuje sa ich odolnosť voči chorobám z prechladnutia. Otužovanie by sa malo viesť tak, aby sme čas pobytu detí vo vode postupne predlžovali so súčasným používaním nových zaujímavejších foriem nácviku, predovšetkým pohybovo bohatších a intenzívnejších, ktorými si organizmus postupne privyká na zmenené podmienky okolitého prostredia. Otužovanie nie je jednorázovou záležitosťou a jeho dôležitou súčasťou je pravidelnosť.

Účinky plávania na srdcovo-cievny systém

Činnosť srdcovo-cievneho systému je pri plávaní výrazne ovplyvnená horizontálou polohou plávajúceho a jeho ponorením vo vode. Pravidelná činnosť svalov a pravidelné dýchanie uľahčujú cirkuláciu krvi. Pri plávaní je srdce menej namáhané, pretože nemusí prekonávať gravitáciu pri čerpaní krvi z dolných končatín. Pri ponorení do vody s teplotou 18-30 ºC nastáva väčšinou pokles srdcovej frekvencie. Pri ponorení do vody s teplotou 35-37 ºC alebo pod 15ºC srdcová frekvencia stúpa.

 

Účinky plávania na dýchací systém

Pôsobením tlaku vody na telo sa prejavujú účinky predovšetkým na pružných stlačiteľných tkanivách, najmä na tých, ktoré obsahujú plyny alebo uzatvorené priestory vyplnené vzduchom. Horizontálna poloha tela a tlak vody na hrudník znižujú vitálnu kapacitu pľúc pri ponorení už do hÍbky 12-22 cm. Tlak vody pôsobí na sťaženie vdychu. Výdych je sťažený vtedy, ak k nemu dochádza pod vodou. Dýchacie svaly musia vynakladať väčšie úsilie na prekonanie odporu stlačených dýchacích ciest a pľúc. Pri plávaní na znaku je dýchanie najmenej obmedzené. Dýchanie a jeho frekvencia je pri plávaní organickou súčasťou plaveckej techniky. Úroveň výmeny plynovej je určovaná plaveckým spôsobom, počtom záberov, dÍžkou preplávanej vzdialenosti a stupňom plaveckej schopnosti. Okrem plávania na znaku býva dýchanie pri pretekárskych spôsoboch plytké s neúplným výdychom. Zvýšeným úsilím dýchacích svalov v priebehu plávania sa rozvíja i dýchací systém a jeho funkcie i celkové zvýšenie vitálnej kapacity pľúc. U výkonných plavcov sa jeho hodnota pohybuje bežne cez 5 OOO cm3.

 

Účinky plávania na nervový systém

Vlastnosti vody a predovšetkým vztlak pôsobia na zníženie hmotnosti človeka, ovplyvňujú proprioreceptívnu signalizáciu a tým aj kvalitu a koordináciu pohybu. Vytváranie pohybového návyku pri plávaní v nezvyčajnom prostredí a vo vodorovnej polohe je spojené s rozsiahlou prestavbou existujúcich spojov medzi nervovými centrami a s obmedzenými možnosťami využitia pohybových návykov, vypracovaných v iných pohybových činnostiach. Každý plavecký spôsob, ktorý vyžaduje samostatné vypracovanie zvláštneho pohybového návyku a dynamického stereotypu, predpokladá vypracovanie nových dočasných spojov medzi nervovými centrami. Tieto koordinujú jednak prácu horných a dolných končatín, jednak časové a priestorové vzťahy medzi záberovými cyklami končatín a medzi počtom a hÍbkou vdychu časovým priebehom fázy dýchania. • Svalový systém Plávanie uľahčuje pohyb svalov, zvyšuje ich schopnosť relaxácie a rozsah pohybov, odďaluje nástup únavy a predlžuje dobu práce. Do činnosti sú zapojené takmer všetky svalové skupiny podľa techniky a intenzity plaveckého spôsobu ako i úrovne ich zvládnutia.

** časť údajov bola čerpaná zo zdroja: Plávanie; Matej Bence – Marián Merica – Rastislav Hlavatý, 2005 Banská Bystrica